Počas dejín sa určite vyskytli udalosti, za ktoré môže jeden národ nenávidieť ten druhý. Ale tie časy sú už dávno preč. Utláčanie slovenského národa nespôsobovala dnešná generácia menšín žijúcich na Slovensku. Iste každý má nejakého známeho, ktorý patrí k nejakej národnostnej menšine. Poviete si áno, ale ten je iný, ten je dobrý človek. Ale aj tak neznášam jeho národnosť. Takže ak každý má aspoň jedného menšinového známeho, ktorého považuje za iného od ostatných a dobre s ním vychádza, vyjde nám z toho, že nielen jeden alebo dvaja sú dobrí kamaráti, ale celá spoločnosť ako taká sa dokáže rešpektovať. Načo teda predsudky.
Žijeme v dobe keď národy Európy, ktoré počas dejín medzi sebou bojovali, sa spájajú do spoločného celkom a možno smerujú aj do politickej únie. Má význam teda hovoriť o neznášanlivosti keď do popredia prenikajú objektívne záujmy pred tymi osobnými? Spojené štáty si zvolili afro-amerického prezidenta, teda človeka z menšiny. Pred necelým 50 timi rokmi bojoval Martin Luther King za zrovnoprávnenie černošského obyvateľstva. Veď neboli dodržiavané ľudské práva. Bolo kedysi na Slovensku niečo podobné? Američania sa dokázali zmeniť, zmenili sa ich postoje a názory.
Iný príklad je Francúzsko, ktoré je jednou z najpyšnejších krajín Európy. Zvolili si prezidenta, ktorý je potomkom maďarských a gréckych prisťahovalcov. Aj tu si ľudia uvedomili, čo je dôležité. Prečo by to nemohlo fungovať aj na Slovensku. Mohla by to byť celkom pekná multikultúrna spoločnosť, veď tu žije toľko národností. Slovensko by malo z tohto faktu ťažiť, a nie sťažovať sa. Považovať Slovensko za krajinu kde žijú Slováci a iné národnosti je síce pragmatické ale zastaralé. Slovensko by sa mala považovať za krajinu viacerých národností, potom by možno vychladli aj horúce extrémne pravicové hlavy a bol by tu konečne pokoj. Možno by tým potom skončila aj kariéra politikov, ktorý hrali s národnostnými kartami, a možno by to ani nebolo na škodu.
