reklama

Danubia 2009 - jedna letná univerzita

Ako stráviť leto? Každý správny ekonóm vie, že najlepšia investícia je do ľudského kapitálu. Okrem toho, že sme si v lete rozšírili poznatky z finančníctva a manažmentu ľudských zdrojov, sme získali množstvo zážitkov a nových priateľov. Celé sa to začalo keď sme 27. júna nastúpili do vlaku smerujúceho do Belehradu. Cesta nás zblížila a vytvorili sme naozaj dobrú partiu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Belehrad bol plný očakávaní. Prvé dni boli také formálne. Čakalo nás oficiálne privítanie, prvé prednášky a na poobedných programoch sa začali aj lámať ľady medzi nami všetkými. Srbi sa pekne starali aj náš voľný čas poobede. Prehliadka mesta autobusom, otvárací ceremoniál univerziády a návštevy rôznych múzeí boli nezabudnuteľné a vyplnili všetok náš čas. Karaoke večer priniesol odviazanie sa pre všetkých. Taktiež nezabudnuteľné sú večery v Bohémskej časti s historickými budovami a kaviarňami. Nádherný výhľad na novú časť Belehradu a rieku Sáva sa naskytoval aj zo stredovekej pevnosti Kalemegan. Vyučovanie sme mali s naozaj výborným profesorom a Erste seminár s vedúcou osobnosťou Erste Group Kultúrny večer bol naozaj zaujímavý. Ako prví prezentovali svoju krajinu Ukrajinci. Privítali nás vodkou, vínom a chlebom a ochutnávkou tradičných jedál. Zvyšok večera si do svojej réžie prebrali Srbi. Tí nám prestavili typickú Srbskú svadbu v krojoch, po ktorej nasledovala svadobná hostina. Tá hostina bola s národnými jedlami a nápojmi zo Srbska. Po tomto večeri sme sa stali všetci kamarátmi a o to bola cesta do Záhrebu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


V porovnaní s Belehradom bolo ubytovanie v Záhrebe omnoho lepšie, aj keď nevýhodu bolo, že sme bývali rozhodení v rôznych pavilónoch. Počet obyvateľov mesta je okolo milióna, napriek tomu bolo pekné, čisté a útulné. Semináre sme mali formou aktivity (na FS), kde sme spracovali rôzny firmy ako vhodných alebo nevhodných klientov an poskytnutie úveru, bolo to naozaj niečo z praxe. Mali sme tu väčšiu voľnosť vo výbere programov ako v Záhrebe. Chorváti nám nechali aj veľa voľného času, čiže sme mesto spoznávali v malých skupinkách. Nezabudnuteľný je výlet k Jadranskému moru do letoviska Crikvenica. Kultúrny večer bol akoby pokračovaním toho Srbského. Boli sme v jednej naozaj vychytenej reštaurácii, a mnohým to pripadalo akoby sme boli na svadobnej hostine so živou kapelou, čašníkmi s motýlikmi a tancom. Jedlo bolo naozaj výborné. Chorvátska prezentácia mala podobu krátkeho filmu a kvízu s odmenami. Rumunská prezentácia, ktorá bola v rovnaký večer, zdvihla každého zo stoličiek a sme si spoločne zatancovali rumunský národný tanec. Po štyroch dňoch v laviciach a mnohých zážitkoch, sme sa chystali na cestu do Budapešti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Tá trvala dlhšie ako sme čakali. Bolo to kvôli problémom s vízami našich ukrajinských priateľov. Našťastie sa všetko sa vyriešilo na hraniciach... po 5 hodinovom čakaní. Do Budapešti sme pricestovali vyčerpaní. Ubytovanie bolo dobré, výhodou bolo, že vyučovanie a prebiehalo v tej istej budove ako sme bývali, takže sme ráno nemuseli skoro vstávať na električky. Prednášky boli priemerné, dali sa vydržať. Prednáška z Erste banky bola zaujímavá, asi jedna z tých lepších. Každý súhlasil, že v Budapešti jednoznačne boli najlepšie raňajky. Maďarskí priatelia nás, na druhý deň po príchode, zobrali do skanzenu Szentendre, čo je aj jedna veľmi malebná a krásna dedina. Na večery mali pripravené návštevy barov a diskoték, takže si tu každý mohol vybrať podľa chuti. V Budapešti sme sa prichystali na kultúrny večer aj my. Pripravili sme ochutnávku slovenských špecialít: bryndzová nátierka, tatranky, kofola, vinea, oravská slanina. Hneď pri príchode do sály sme ich privítali Demänovkou, slivovicou a borovičkou, ktoré, ako sa ukázalo, boli veľmi obľúbené. Nezabudli sme ani na darček: každý pri príchode dostal rapkáčik s vypáleným nápisom „Slovakia. Prichystali sme tiež propagačný film o Slovensku, krátky kvíz o Slovensku- základné poznatky. Vrcholom nášho večera bolo predstavenie slovenských tradícií Veľkej noci, čo malo tiež veľký úspech. Maďari pripravili prezentáciu svojej krajiny a ochutnávku tradičnej maďarskej pálenky. Po prezentáciách, z ktorých každý odchádzal veselý, sme šli do reštaurácie, kde sme mali guláš. Po tomto sme šli na diskotéku do jedného z najznámejších barov v meste. Cesta do Prahy mala byť oddychovou z predchádzajúceho večere....

SkryťVypnúť reklamu
reklama


…. ale nebola. Autobus nebol najväčší a ani klimatizácia nefungovala. Do Prahy sme dorazili ešte viacej unavení jak do Budapešti. Ubytovanie bolo na úrovni, aj keď dostať sa do školy a centra trvalo trochu dlhšiu dobu. Deň po príchode sme strávili prehliadkou mesta, kde nám naši českí kamaráti dali hneď niekoľko trás na výber. Na výlet sme šli do Kutnej Hory, bane a mesta zapísaných na zozname UNESCO. Išli sme vlakom, čo bola celkom príjemná zmena oproti ceste autobusmi. Jediné čo Česi nevedeli ovplyvniť bolo počasie – lialo ako z krhly. Tak sme so pozreli baňu, bolo to naozaj zaujímavé a poučné a sme sa všetci premoknutí ponáhľali čo najskôr domov. Nedeľa bola voľným dňom, aj keď boli prichystané programy, už nikto nemal energiu sa ich zúčastniť. Výučba bola jedna z najzaujímavejších a najalternatívnejších. Profesor na FS nás v jeden deň zobral na výučbu do parku, a na ďalší deň sme sa učili na prírodnom kúpalisku. To bol zážitok pre všetkých. Večery sme trávili ako inak v „českých hospodách“. Boli sme dokonca v krčme kde sa súťažilo, kto vypije viac piva, čo bola pre niektorých veľká motivácia. Česi nemali pripravenú prezentáciu ako takú. Rozdelili nás do skupiniek a plnili sme rôzne úlohy v Prahe, takto sem sa mali oboznámiť českou kultúrou. Na večeru sme samozrejme mali „český trojboj: knedle, vepře, zelo“ a o zábavu v reštaurácii sa staral klavirista.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Odchod do Viedne bol netradičný, keďže sme odchádzali poobede po vyučovaní. Cesta prebehla hladko. Rakúski priatelia mali prichystaný bohatý program, tak sme sa naň všetci tešili. Po príchode sme na ďalšie ráno mali vyučovanie, ktoré tiež bolo so zaujímavými lektormi. Na večeri sme mali pripravené návštevy barov a reštaurácií. Kultúrny večer bol v polčase pobytu vo Viedni. Išli sme spolu do Prateru – miestneho lunaparku. Rakúšania si pre nás pripravili kvíz, v štýle „Milionára“ o rakúsku ale aj o udalostiach, ktoré sa udiali počas celej Danubie. Víťaz dostal lístky na jednu z atrakcií v lunaparku. Na večeru každý dostal celé pečené koleno, ale takmer nikto ho nezjedol celé. Po večeri sme šli všetci do lunaparku, kde sa každý vyblázni do sýtosti, v daždi. Mali sme aj prehliadku mesta so sprievodcom. Kto chcel, zaplatil si vstup do katakomb a kávu so zákuskom na streche luxusného hotela. Previedli nás taktiež po Shonbrune a kto chcel, mohol ísť aj na horu odkiaľ bol nádherný výhľad na celú Viedeň. Večer sme všetci prijali pozvanie Ekonomickej Univerzity vo Viedni do Heurigeru – vínnej pivnice. Mali sme pripravené pohostenie a taktiež sme sa výborne zabavili. Využili sme aj deň voľna na prípravu na skúšku, ktorú každý úspešne zložil. Po skúške večer, nasledovala záverečná ceremónia s predstaviteľmi všetkých zúčastnených univerzít a Erste banky. Taktiež prišli bývalí absolventi Danubie. Toto bol posledný večer keď sme boli všetci spolu, pekne v oblekoch a večerných šatách. Napriek dobrej nálade, sme všetci vedeli, že tento nezabudnuteľný mesiac sa končí a ešte dlho budeme na seba spomínať a bude sa nám len ťažko zabúdať na spoločné zážitky.

Tibor Haris

Tibor Haris

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa kreatívne tvoriť a pritom použiť analytické myslenie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu